Bôľ
Keď myslela som si,
že všimol si si,
bol to ten najkrásnejší pocit,
krajší ako kalcit.
Keď som ťa zbadala,
moja duša sa ozvala,
keby mi nohy nezlepili,
hneď by sa rozklepali.
Nie je nič krajšie,
ako dni zajtrajšie,
Keď viem,
že raňajky s tebou zjem.
Keď za rána sa na teba pozriem,
do pery sa hryziem,
lebo takú túžbu mám,
až sa neovládam.
Keď k tebe pritúliť sa túžim,
v páse sa hneď zúžim,
a hladiť tvoje telo chcem,
nič iné už nechcem.
Tvoje telo plné krásy,
ženie ma do basy,
lebo vraždila by som,
so svojím zúrivým psom.
Ja ťa milujem,
a preto ťa potrebujem,
aby môj život krásny bol,
a nebol samý bôľ.
Už len keď si pomyslím,
že tu len tak skyslím,
bez teba do konca života,
sa moje srdce kyvotá.
Nič to,
znič to,
keď ma nemiluješ,
aspoň si užiješ.
I keď nie som súčasť lásky,
odstrihnem si kúsok pásky,
aby zlepila som posledné,
čo mi tu ostane.
Komentáre