Ó, Žilvinas
Ó, Žilvinas,
ja viem, že to je v nás,
tá láska jedinečná,
ako jar slnečná.
Možno raz ten čas príde,
keď motyka sa mi zíde,
ak mi ťa niekto ukradne,
do chrbta sa mu zatne.
Ja nie som drastická,
iba romantická,
lebo ťa mám rada
a nejde zo mňa zrada.
No ty radil si moju dušu,
tak zoberiem si svoju kušu,
a premením ťa na kašu,
keď mi to ruky rozkážu.
Aj keď ťa neskonateľne milujem,
aj tak ťa zakillujem
lebo sama seba zraňujem,
keď ťa ochraňujem.
Teraz už len krič,
lebo zoberiem svoj bič,
a nezachráni ťa nič,
ani nový chtíč.
Ja znetvorím ťa vrtko,
ako taký krtko.
Komentáre